Toto je ten chodník cez tie vinohrady...
takto sa začína známa pieseň z regiónu Levice z obce Čajkov.
Zber hrozna sa nazýva oberačka. Správny čas oberačky závisí od toho, kedy je hrozno zrelé. Slnko a teplo pôsobia na jeho cukornatosť, teda jeho zrelosť závisí od počasia.
V našom regióne oberačky začínajú už v auguste a septembri. Hrozno sa oberá ručne. Zrelé strapce sa ostrými nožnicami odstrihnú od stopky, ukladajú sa do košov alebo putní a čo najrýchlejšie sa odnesú na miesto ďalšieho spracovania. Hrozno sa prešuje a vylisovaná šťava, t.j. mušt sa vlieva priamo do sudov. Mušt kvasením v sudoch sa mení na víno. Vzniká premena hroznového cukru na alkohol – víno.
Na oberačke sa zíde takmer celá rodina, priatelia, známi. Inak to nie je ani v našom regióne – Čajkov, Rybník, Podlužany . . . tzn. obce v okrese Levice. Aj obyvatelia mesta Levíc majú pri svojich rodinných domoch vinohrady. Koľko je na oberačke oberačov? Veľa. Dvadsať, tridsať, ba i viac. Na stole nechýbajú napečené koláče, pagáče, pečená kačica, alebo husacina. . .
Rozprávajú sa príhody nielen o hrozne a víne, ale aj tie ktoré sa prihodili oberačom počas roka. Smiechu a veselosti je viac než dosť. Každý sa na oberačku teší a ešte neskončila jedna a už sa rozpráva o tej druhej, budúcej, t. j. o rok.
Čo je na víne mimoriadne ?
Kým vedci nepreskúmali a nerozanalyzovali jeho zložky, ľudia mu pripisovali božské vlastnosti. Živilo, liečilo, utešovalo a čím bolo lepšie, tým príjemnejšie pôsobilo na ich zmysly.
Víno sa robí z hrozna a o jeho kvalite rozhodujú bobule.
JENS PRIEWE
Toto je ten chodník cez vinohrady
